“Book Descriptions: Hoci Dorta Jagić patrí v Chorvátsku k básnickej generácii deväťdesiatych rokov minulého storočia, do veľkej miery sa vymyká generačnému zaradeniu nielen tým, že k zobrazeniu každodenných udalostí pristupuje s mimoriadne plastickým metaforickým jazykom, ale najmä tým, že intertextuálnu gestiku rozširuje o religiózno-kresťanské motívy. V jednotlivých veršoch akoby sa chcela jednoznačne vyhnúť nedôstojným témam charakteristickým pre poéziu jej generačných vrstovníkov – odvážne sa konfrontuje s neusporiadaným svetom človeka v urbánnom obkľúčení, ako príklad mu predostiera vyšší poriadok, silné duchovné a mravné princípy. V poézii sa vyhýba sexistickým či feministickým tónom, no neznamená to, že by bola konzervatívne patriarchálna – intenzívne smeruje k sebapoznaniu i pochopeniu iných, no s náročným programom duchovného očistenia a posunu k transcendencii.” DRIVE